Profilová fotka

Clarissa Merwood

 Žena22 let
It takes grace to remain kind in cruel situations.

Povaha

Je presne tým človekom ktorý Vám daruje úsmev aj keď jej by do toho nebolo. Nerada niekoho trápi svojimi problémami a potrebuje človeku viac veriť než by k nejakému vyjadreniu jej problémov došlo. Za veľkú časť z toho môžu jej neistoty z minulosti. Napriek tomu určite keby vidí že máte problém snažila by sa pomôcť aj keď vás nepozná. Je to možno chyba a trochu pohľad cez ružové okuliare, no nepatrí medzi tie ktorým by bolo dianie okolo ľahostajné.
Je vyberavá čo sa týka stravovania, jednak nemôže jesť len tak niekde a inak moc rada varí. Priam by sa javilo že má istú lásku k jedlu, papá rada čo na nej ale vidieť nie je. Má totiž chronický zápal čriev, na čo berie lieky, občas má kvôli tomu bolesti no naučila sa s tým žiť, k tomu berie často aj nutričné drinky, čo zabraňuje jej rapídnemu chudnutiu. Čo sa týka jej priateľov, ostala jej len jedna priateľka z Londýna s ktorou si občas dopisuje, hlavným priateľom ktorého má je ale Milo (jej pes). Rada ho učí nové triky a je na svojho štvornohého priateľa hrdá. No dopraje mu aj Spikovy všetko čo im vidí na očiach.

Ak odhliadneme od jej úsmevu, stravovania a zvieracích priateľov... Tak je to romantická duša, zasnívaná ktorá svoju hlavu dokáže skloniť kľudne na celý deň nad knihu. Možno aj preto a kvôli láske k hudbe sa snažila naučiť hrať na nejaký hudobný nástroj ale to jej nikdy nešlo. Má pritom krásny medový hlas. A často si pospevuje keď maľuje a kreslí. Či už na tablete alebo na plátno, či do svojho denníka počas dňa. No snaží sa pred ostatnými tento svoj talent skrývať, čo sa jej nie vždy darí keď sa ponorí do rytmu piesne. Fascinuje ju tanec. A čo sa týka vzťahov, mala len dva no nikdy nič hlboké a preto je v tomto ohľade ešte celkom nevinná.

No jej postoj k nadprirodzenu? Koľko kníh len prečítala, rôznych od tých sladkých cukrových kníh po knihy kde sú monštrá popisované ako niečo čo by Vás v prvom momente zabilo. Vždy ju niečo lákalo k nadprirodzenu, no po mnohých incidentoch, si ku všetkému vypestovala aj rešpekt. Mnoho krát videla niečo čo tam byť nemalo, čo nemala vidieť. Prisahala by že videla aj svoju matku v deň čo zomrela, no nie tak ako si ju pamätala. Ale tak ako dopadla po zrážke... Často sa budila na hlasy, kroky či videla niekoho ako na ňu pozerá. Nechápe to a myslí si skôr že je niečo s ňou v neporiadku, preto je rada keď Spikemu svieti jeho nočné svetlo a nespí tak v tme. Úplná tma ju desí. A rada zbiera vonné sviečky.

Minulost

Clarrisa sa narodila v Anglicku. Do malej a celkom pokojnej rodiny. Matka bola kvetinárka a otec policajt. Ako ich prvé a vytúžené dieťa. Už od ranného veku bojovala často s chorobami čo zaberalo jej rodičom viac ako dosť času aby ju zo všetkého vystrebali, prvé mesiace svojho života dokonca strávila v nemocnici, no nikdy jej to nevzalo úsmev z jej malej detskej tváre. A ten si od vtedy pestovala. Rástla a jej zdravie sa zlepšovalo no vždy bola tou na ktorú pozerali ako na dieťa zo skla. No Clarissa vždy využila každú chvíľu aby skúmala svet aj mimo obláčiku vaty ktorý okolo nej všetci skladali. Len čo vedela riadne chodiť a behať, snažila sa vyliezť na každý strom čo videla a niekedy neostalo len pri snahe ale aj naň šplhala. Každé zviera chcela pohladkať a jej myšlienky? Lietali vysoko ako oblaky samotné. Nemala problém nájsť si kamarátov, no len čo mala ísť do školy, začali si mnohí okolo nej všímať niečo iné. Rozprávala sa často o ľuďoch ktorých nikdy predtým oni nevideli, hrávala sa sama no nie sama, s priateľmi, ktorých ostatní nevidia. A to dokonca aj keď ostala doma, chorá. Matka ostala znovu doma aby sa o ňu starala no keď došla do jej izby, dievčatko sa súvisle rozprávalo s niekým, smiala sa a dokonca počula ako jej hračky hrajú, vstúpila dnu v očakávaní no jej dcéra sedela v posteli a jej hračky na druhej strane izby, hrali ako by s nimi len predtým hýbala. Vtedy začali hádky jej rodičov. Otec chcel aby jeho dcéra šla na vyšetrenia, matka ale vravela že nie je problém v jej dcére a ona tieto večné hádky počúvala, rástla a snažila sa mnohé veci ignorovať. Rástla a začala viac čítať knihy, strácať sa v nich a strániť sa viac od okolia len aby jej rodičom zas nevolali zo školy že niekoho desí, že sa rozpráva s niekým kto tam není. I keď časom to zdá sa ustálo, neustál to vzťah jej rodičov. V 12 rokoch sa jej rodičia rozviedli a bývala v striedavej starostlivosti. Často bývala doma sama, jej mama bola celý deň do večera v kvetinárstve a keď bývala u otca, snažil sa jej venovať viac no niekedy kvôli službe nemohol ani on. Zdalo sa že aj jej incidenty s jej „halucináciami“ boli preč. Žila opäť celkom šťastne. V škole sa jej darilo do doby než jedného dňa keď jej bolo 14 nezapočula večer ako silno pod bytovkou jej matky brzdia autá a náraz. Bolo jej jasné že došlo k nehode. Pozerala zo zvedavosti cez okno, čo sa deje. Došla santika a čo videla... zmenilo v ten okamih jej život. To koho nakladali do sanitky, bola jej mama. Nevidela veľa, bola tma kopa ľudí no rozoznala tú šálu čo jej dala na vianoce predtým. S otcom šli do nemocnice, kde dlhé hodiny čakali aby jej oznámili že neprežila. V tú chvíľu, mala pocit ako by na ňu všetko padalo, zle sa jej dýchalo a čo horšie ako by jej psychika upadala, zdalo sa jej že na ňu niečo čaká z temnoty. No musela byť silná kvôli otcovi. A znovu všetky svoje pocity s úsmevom potlačila. No nedokázala sa usmievať, nie na jej pohrebe.

Rissa jediné čo nechcela, bolo zas žiť ako zo skla. Nemala rada to keď niekto ju ľutoval, súcit aj od tých čo si ju doberali dovtedy a začala proti mnohým veciam bojovať humorom a úsmevom. No uvedomovala si aj to že zas vidí i keď len v kútiku oka niečo čo by nemala, alebo počuje niečo čo by nemala. No nechcela byť za a tú šialenú a ignorovala to. Počúvala hudbu skoro stále, nedokázala posedieť v tichu. A spávala opeť pri svetle, vždy chrbtom k izbe a čelom k stene. No snažila sa žiť normálny život. A časom sa to všetko stalo jej dennou rutinou. Prišli prvé lásky i keď platonické zo začiatku a časom aj riadne povinnosti. V 16 začala chodiť na brigády, často aj s otcom na stanicu. A s mnohými si tam porozumela. Bola to jej veľká rodina. Jej otec si nenašiel inú ženu, buď venoval čas jej alebo robote. Často ešte v zármutku voči jej matke o ktorej neraz rozprávali. V tomto roku začala sa viac venovať aj maľovaniu, kresleniu ako aj vareniu. A prvé pokusy boli čistá hrôza či už išlo o jedno alebo druhé. Doštudovala strednú školu a externe začala vysokú. V 20 rokoch dostala od otca border kóliu menom Milo. Ktorá sa rýchlo stala jej najlepším priateľom. No len rok na to, sa jej otec už nikdy nevrátil z práce domov. Niekto ho zabil vo službe.

Ostala sama s Milom. Nepomáhali žiadne slová útechy od jej priateľov. Nikto jej nebol tak blízky aby tú dieru zaplátal. A ten dom, ju desil, po smrti otca bolo všetko úplne iné, prázdne. Tak ako ju desili všetky miesta kde s ním trávila čas, reštaurácie kam chodili, policajná stanica. No čo bolo horšie, začala rapídne chudnúť nie v dobrom, kilá šli rýchlo dole a mala bolesti brucha. Hospitalizovali ju a po niekoľkých mesiacoch zistili že má chronický zápal čriev. Liečba? Doživotne branie liekov a nutričných drinkov navyše ktoré bude musieť kupovať aby tak nechudla. Len čo ju prepustili, rozhodla sa pre zmenu. Začať nový život. Predala dom po otcovi tesne pred svojimi narodeninami, po nich odcestovala do Kanady. Našla si trojizbový byt v meste Minew. Vo vyššom poschodí. Kde našla svoje útočisko ona aj Milo. Kúpila si aj gekona ktorého pomenovala Spike. Aká dračí strážca jej pracovného stola. Kde často trávi čas, kde si privyrába kresbou na zákazku. Všetko je pre ňu v Kanade nové a verí že nájde život aký si priala.

Vzhled

Tmavé orechové vlasy, ktoré sa zdajú v lete bledšie keď ich slnko vyťahá ako v zime, keď pripomínajú skôr tmavú dubovú kôru. Má husté vlasy a zdravé čo možno je takým malým plusom k jej zdravotnému stavu s ktorým denne bojuje. Práve ten môže za to že sa zdá že bez námahy má tak uzučký pás a krásne telo. No za tým aby nebola kosť a koža sú jej doplnky stravy a lieky ktoré berie. Je vysoká 168cm. A má tmavé oči s iskrami boja do tohto života ktoré ich zdobia, tak ako úsmev zdobí jej tvár. No má aj krivky, dalo by sa povedať že aspoň na pár správnych miestach, jej pevný zadok a prsia. Za ktoré je rada.

Majetek

byt v Minew, border kólia menom Milo, gekon menom Spike, zbierka najrôznejších hlbokých misiek na jedlo (asi ťažko nájdete dve rovnaké ale! Majú príbeh) plyšový netopier ktorého volá Moony (dostala ho od matky ako dieťa)
https://i.pinimg.com/736x/67/f9/41/67f9419a8cc40ff7c0ec1b45e8835b44.jpg

Faceclaim

Cindy Mello

Galerie